Κεφ. ιβ'. ΚΡΙΤΩΝ [121] Κρίτων Ἀθηναῖος˙ οὗτος μάλιστα φιλοστοργότατα διετέθη πρὸς Σωκράτην, καὶ οὕτως ἐπεμελεῖτο αὐτοῦ ὥστε μηδέποτ' ἐλλείπειν τι τῶν πρὸς τὴν χρείαν. καὶ οἱ παῖδες δὲ αὐτοῦ διήκουσαν Σωκράτους, Κριτόβουλος, Ἑρμογένης, Ἐπιγένης, Κτήσιππος. ὁ δ' οὖν Κρίτων διαλόγους γέγραφεν ἐν ἑνὶ φερομένους βιβλίῳ ἑπτακαίδεκα, τοὺς ὑπογεγραμμένους˙ Ὅτι οὐκ ἐκ τοῦ μαθεῖν οἱ ἀγαθοί, Περὶ τοῦ πλέον ἔχειν, Τί τὸ ἐπιτήδειον ἢ Πολιτικός, Περὶ τοῦ καλοῦ, Περὶ τοῦ κακουργεῖν, Περὶ εὐθημοσύνης, Περὶ νόμου, Περὶ τοῦ θείου, Περὶ τεχνῶν, Περὶ συνουσίας, Περὶ σοφίας, Πρωταγόρας ἢ Πολιτικός, Περὶ γραμμάτων, Περὶ ποιητικῆς, Περὶ τοῦ μαθεῖν, Περὶ τοῦ γνῶναι ἢ Περὶ ἐπιστήμης, Τί τὸ ἐπίστασθαι. | Capitolo XII CRITONE [121] Critone, ateniese, avvertì il più devoto amore per Socrate e si prendeva sì sollecita cura di lui che mai trascurava qualsiasi suo bisogno. Anche i suoi figlioli, Critobulo, Ermogene, Epigene, Ctesippo furono uditori di Socrate. Critone scrisse diciassette dialoghi, raccolti in un solo libro, con i seguenti titoli: Non si diventa buoni per l'istruzione, Sul diritto del più forte, Che cosa è idoneo o Politico, Del bello, Del far male, Del buon ordine, Della legge, Della divinità, Delle arti, Della società (Περὶ συνουσίας), Della sapienza, Protagora o Politico, Delle lettere, Della poetica, Dell'istruzione, Del conoscere o Della scienza, Che cosa è conoscere. |