Κεφ. ιβ'.

ΚΡΙΤΩΝ

[121] Κρίτων Ἀθηναῖος˙ οὗτος μάλιστα φιλοστοργότατα διετέθη πρὸς Σωκράτην, καὶ οὕτως ἐπεμελεῖτο αὐτοῦ ὥστε μηδέποτ' ἐλλείπειν τι τῶν πρὸς τὴν χρείαν. καὶ οἱ παῖδες δὲ αὐτοῦ διήκουσαν Σωκράτους, Κριτόβουλος, Ἑρμογένης, Ἐπιγένης, Κτήσιππος. ὁ δ' οὖν Κρίτων διαλόγους γέγραφεν ἐν ἑνὶ φερομένους βιβλίῳ ἑπτακαίδεκα, τοὺς ὑπογεγραμμένους˙
Ὅτι οὐκ ἐκ τοῦ μαθεῖν οἱ ἀγαθοί,
Περὶ τοῦ πλέον ἔχειν,
Τί τὸ ἐπιτήδειον ἢ Πολιτικός,
Περὶ τοῦ καλοῦ,
Περὶ τοῦ κακουργεῖν,
Περὶ εὐθημοσύνης,
Περὶ νόμου,
Περὶ τοῦ θείου,
Περὶ τεχνῶν,
Περὶ συνουσίας,
Περὶ σοφίας,
Πρωταγόρας ἢ Πολιτικός,
Περὶ γραμμάτων,
Περὶ ποιητικῆς,
Περὶ τοῦ μαθεῖν,
Περὶ τοῦ γνῶναι ἢ Περὶ ἐπιστήμης,
Τί τὸ ἐπίστασθαι.

Capitolo XII

CRITONE

[121] Critone, ateniese, avvertì il più devoto amore per Socrate e si prendeva sì sollecita cura di lui che mai trascurava qualsiasi suo bisogno. Anche i suoi figlioli, Critobulo, Ermogene, Epigene, Ctesippo furono uditori di Socrate. Critone scrisse diciassette dialoghi, raccolti in un solo libro, con i seguenti titoli:


Non si diventa buoni per l'istruzione,
Sul diritto del più forte,
Che cosa è idoneo o Politico,
Del bello,
Del far male,
Del buon ordine,
Della legge,
Della divinità,
Delle arti,
Della società (Περὶ συνουσίας),
Della sapienza,
Protagora o Politico,
Delle lettere,
Della poetica,
Dell'istruzione,
Del conoscere o Della scienza,
Che cosa è conoscere.